Zobral som si onehdá (rozumej v štvrtok) v meste časopis, jeden z tých zadarmo v stojanoch. Časopis sa plným menom volá Bratislavčanka špeciál a Priateľka o zdraví, kráse, kultúre, zábave a je úžasný. Celé je to také "opustil ma manžel" čítanie s chudnutím a receptami, poprekladané reklamami v neuveriteľnom počte, dva články ale, tie akože od čitateľov, však musel písať nejaký čierny humorista (teda, nie ako černoch, chápete, aj keď v podstate sa to nevylučuje :) Opísať to je ťažko, najlepšie bude, ak vám ho tu prepíšem, nech sa zabavíte aj vy nešťastníci, ktorí nemáte prístup k tomuto klenotu medzi časopismi. Článok číslo 1:
Všetci len mudrujete, kritizujete a fňukáte, čím mi pripomínate môjho otca, ktorý je tiež ufňukaný. Najviac ma vie naštvať, keď občas prehodí, že vychoval 4 deti a dal im vzdelanie. No a čo? To je nejaké hrdinstvo?
Každý predsa žije tak, že investuje do svojich a nie do cudzích, aj náš pán prezident, aj Dzurinda a Mečiar nie sú iní. (výborný argument :) To nie je žiadna frajerina kŕmiť a šatiť svoje decká, ale praobyčajná psia povinnosť, že? A otec ešte k tomu ani nemal ťažkú robotu a za komunizmu sa flákal ako úradník a zarábal na vtedajšie pomery veľa. A teraz by chcel za to úctu a sedieť s nami pri stole. Tak to teda nie! (husté :))) Aj keď je dom napísaný naňho, podľa mňa nemôže len tak vyskakovať. Určite sú na takých ako je on nejaké paragrafy, že si nemôže robiť čo chce a bez opýtania si nakrájať na hrubo oravskú slaninu až má z toho žlté oči a nechutne slintá.(to už je úplná creativity play toto :)
Má už 68 rokov, ale určite bude žiť do sto rokov a ja skôr dostanem infarkt, ako sa konečne od neho oslobodím. Predstavte si, že má ešte toľko známych zo starých čias, že občas pošlú na moju rodinu z Mestského úradu nejaké tlstane, že sa oňho nestaráme. Sedí vtedy v kúte a s prefíkaným plačom nás presviedča, že on nikoho nevolal, ale aj tak vždy dostane bitku, aby nabudúce vedel.
Vo filmoch na Markíze ukazujú, ako dedkovia ľúbia svojich vnukov, ale môj otec si zo svojho dôchodku radšej kúpi tri rožky a dvojlitrovú malinovku v Lidli za 5,30 ako by dal mojim synom na žuvačku.
Aha, a občas si, frajer jeden, kúpi aj mlieko, bielkoviny totiž potrebuje, to nehovorí, to mu kuká z chamtivých očí.
A okrem toho so svojimi vnukmi sa vôbec nehrá, hoci oni by veľmi chceli. On má totiž v nose dlhé šedivé vlasy a chlapci sa veľmi tešia, keď zaspí a oni mu ich vytrhávajú. Lenže otec sa vtedy budí s takým krikom, že chlapci môžu byť z toho na nervy. A to ja mu nedarujem.
Najviac ma naštval, teda mňa a sestru, keď chcel, aby sme mu z dôchodku nechávali viac ako 3200 korún. Čo by ešte nechcel? Vyvaľuje sa ako gazda v letnej kuchyni, kde sa dá zakúriť, keď si zoženie drevo, najesť sa mu dáme z toho čo ostane, ošatenie má po mne a po švagroch a pokiaľ je svetlo aj staré noviny mu žena donesie na čítanie.
Potrebujem len poradiť, ako dlho môže žiť, lebo by bolo pre všetkých lepšie, aby už otec niekde zaliezol, alebo zmizol. Minule mi napríklad suseda vykrikovala, že otec sa nás tak bojí, že sa pomočuje. Vtedy som mu takú jednu vylepil za klamstvo a ohováranie vlastného syna, ale on len húdol svoje, že sa nikomu nesťažoval.
Má takého psa, malého bastarda, ktorý by len žral a žral a k tomu na nás zazerá, lebo ho otec hucká proti nám. Keď bol otec na pohrebe kamaráta, vyhodil som psa na smetisko, pričom si zlomil nohu, ale zotavil, len trošku kríva. Ale charakterm u ostal zlý, lebo na mňa stále cerí zuby. A ja toto všetko mám znášať vo vlastnom dome? Čo mám s týmito dvoma spraviť, aby bol konečne pokoj?
Fero K.
(c)Bratislavčanka, 5/2007
Fúú, to bol ale článok :) Osobne ma uchvátil natoľko, že som okamžite po príchode domov poslal redakcii blahoprajný mail k úžasnému zmyslu pre humor. Dúfam, že ma Fero K. za zverejnenie nebude žalovať, podľa tónu jeho listu však súdim, že o svojom trápení s otcom chce aj tak povedať celému svetu, takže mu vlastne len zabezpečujem ďalších čitateľov :)
P.S. Dnes som zverejnil na sme-čku aj posledné jarné imprecesie, takže sa kuknite, ak máte náladu.
S úctou ostávam
Váš oddaný
Luck de Vurde
